Čierny teriér...
...veľa ľudí si ho mýli s veľkým bradáčom,
novofundlandským psom, alebo dokonca so zatúľaným medvieďaťom. Je však isté, že takmer každého okolo idúceho človeka uchváti
tento ušlachtilo vyzerajúci obor, možno najčastejšie pripomínajúci práve medveďa. Po II. Svetovej vojne bol nedostatok
čistokrvných psov vhodných pre armádne účely. Preto sa šľachtitelia zamerali na nového typicky ruského psa, národné plemeno,
ktoré malo spĺňať náročné klimatické podmienky Ruska, malo byť spoľahlivé pri strážení vojenských objektov,
štátnych hraníc a neslávne známych väzenských táborov. So šľachtením sa začalo v 50-ich rokoch pod vedením prof.
Medvedeva v denine Vesnyaka, kde pôsobila Centrálna škola služobnej kynológie a chovateľská stanica Červená hviezda.
V začiatkoch šľachtenia vznikli aj iné plemená, napr. Moskovský vodolaz, Moskovská doga a Moskovský strážny pes.
Popri spomínaných kríženiach boli pre nášho teriéra najdôležitejšie spojenia: veľký bradáč - airedale terriér,
veľký bradáč – rottweiler, veľký bradáč – moskovský vodný pes. Najznámejším krycím psom a zakladateľom rasy bol veľký bradáč Roy.
Nie je nám presne známe koľko rás bolo zahrnutých do tohoto projektu, ale nakoniec boli vždy vybraté tie jedince,
ktoré boli najvhodnejši a najlepšie spĺňali všetky kritériá.
Možno povedať, že Čierny ruský teriér má v krvi 30% z bradáča, 30% rottweilera a 30% airedal terriéra.
Zvyšných 10% pripadá na novofundlandského psa, moskovskú dogu, ako i radu daľších dnes už neidentifikovateľných plemien.
Prvý krát sa ako samostatné plemeno Čierny ruský teriér predviedol na Všezväzovej poľnohospodárskej výstave v roku 1955 v Moskve.
Plemeno tu získalo zlatú medailu a diplom, čo bolo v tejto dobe najvyššie ocenenie,
aké mohla šľachtiteľská stanica Červená hviezda získať. Výstava vzbudila veľký záujem o toto plemeno aj v rade civilného obyvateľstva.
Samozrejme, že sa ešte odlišovali od dnešného formátu.
Medzi prvých chovateľov patrili Danyilina Galina Dmitrievna, Margarita Karlovna Anehina a Semjon Jakovlevič Holomjanzkij,
ktorí možno ešte dnes pôsobia v kynológii. Chovateľská stanica Červená hviezda sa naďalej usilovala v šľachtení pracovného psa,
ktorého “údržba” a starostlivosť nemala byť náročná, preto preferovali rovnú, tvrdú srsť.
Oproti tomu, sa civilné organizácie snažili popri zachovaní povahových vlastností aj o vylepšenie celkového vzhľadu a dĺžky srsti.
V sedemdesiatich rokoch sa táto rasa dostala aj do Fínska a odtiaľ ďalej do celej Európy.
Začiatkom roku 1981 bol vypracovaný centrálny štandard a 13.03.1981 bol aj schválený Ministerstvom poľnohopodárstva ZSSR.
V roku 1984 bolo plemeno Čierny ruský teriér uznané medzinárodnou kynologickou federáciou FCI a bolo zaradené do skupiny teriérov.
Záujem o toto plemeno postupne rástol a v rokoch 1990-1996 bolo v Rusku zaregistrovaných 16000 šteniat.
Časom bol Čierny ruský teriér preradený do skupiny 2 – molossov.
Nový štandard plemena bol uznaný a schválený FCI v roku 1996 a zároveň sa zmenilo aj meno z Čierny ruský terier na Tchiornyj terrier.
Toto plemeno perfektne vystihuje všetky dobré vlastnosti svojich predkov – inteligenciu, zvedavosť a pracovitosť po airedalovi,
lásku k vode a vyrovnanoť po novofundlanďanovi, odvahu a nedôverčivosť po rottweilerovi, ostražitosť a dynamiku po bradáčovi.
Právom sa nazýva “Čiernou perlou Ruska”. Pre jeho nenáročnosť a prispôsobivosť sa rovnako dobre chová v byte, ako aj vonku.
Má kľudnú a vyrovnanú povahu, nie je uštekaný, ani hlučný. Miluje vodu, sneh a hry. Veľmi dobre sa znášajú vo svojich skupinách,
absolútne bez prejavu agresivity. S láskou vychovaný “rusák” sa nikdy neobráti proti chovateľovi, ale pritom zostane pozorný voči
cudzím ľuďom. Povahové vlastnosti sa začnú vážnejšie prejavovať okolo 1 roka, pričom Vás môže zaujať jeho obranný postoj v prípade,
že sa mu to bude “hodiť”. Preto je veľmi dôležité, aby sme s výchovou a formovaním psa začali od šteňaťa tak, aby bol
ovládateľný v každej situácií. Na prvý pohľad vzbudzuje rešpekt a pri svojej inteligencii aj obdiv. Je to pes s obrovskou dušou,
v centre ktorej je “pán”, čo platí do poslednej bodky. Voči ostatným zvieratám je kľudný, vôbec nie agresívny a preto sa môže
chovať spolu s ďalšími plemenami. Pokiaľ nie je vyprovokovaný, tak svojvoľne nezaútočí ani na cudzie zvieratá. Nezabúdajme však,
že je to stále bojovník a ochránca. Stále platí a platiť bude, že správanie psa je zrkadlom chovateľa.
Darovanú lásku vám niekoľkonásobne vráti.
Jeho srsť nie je samočistiaca (neplzne), je vlnitá, dlhá s hustou podsadou. Preto ak zanedbáme česanie a kúpanie, zaglbí sa (nerozčesateľné chuchvalce) a začne páchnúť. Nehovoriac o možných zápaloch a infekciách kože. Na udržanie formy, sa preto musí aspoň raz za týždeň poriadne vyčesať a podľa potreby (cca každých 6 týždňov) aj ostrihat. Má dlhú “ofinu”, ktorá sa najlepšie zachráni zapletená do vrkoča. Keď nemáte čas na česanie a úpravu a nechcete chodiť na výstavy, najideálnejší je krátky “športový” strih. Keď však obetujete trošku času na úpravu, budete mať doma nesmierne krásneho a elegantného psa.
Platný štandart plemena podľa FCI: č.327
Pôvod: Rusko
Dátum publikovania platného štandardu: 29. 9. 1983
Celkový vzhľad: čierne teriéry sú mohutné psy nadpriemernej výšky, s mohutnou kostrou a mocným svalstvom.
Koža je napnutá a pružná, netvorí záhyby ani lalok.
Psy tohto plemena sú stále pripravené na obranu, voči cudzím sú nedôverčivé, vytrvalé, schopné prispôsobiť sa
rôznym klimatickým podmienkam. Dobre sa cvičia.
Konštitúcia: mohutná a odolná
Nedostatky: ak je slabší, jemnejšia kostra, nie dosť vyvinuté svaly
Hrubé chyby: veľmi ľahká kostra, slabé svalstvo, krehká a ochabnutá stavba
Index veľkosti: 100:105 (výška v kohútiku ku dĺžke trupu)
Nedostatky: trochu pridlhý (106 až 108)
Hrubé chyby: výrazne dlhý ( cez 108)
Výška v kohútiku:
- Psy: 66 až 72 cm
- Sučky: 64 až 70 cm
Nedostatky: mierne krátkonohý alebo vysokonohý, Výška pod 66 cm a nad 72 cm pre psy, pod 64 cm a nad 72 cm pre sučky.
Hrubé chyby: prestavané kríže, príliš nízky kohútik. Kohútiková výška pod 65 cm a nad 74 cm pre psy,
pod 63 cm a nad 72 cm pre sučky.
Povaha a správanie: plemeno zosobňuje mimoriadnu aktivitu. Ruské teriéry sú silné, vyrovnané,
pohyblivé a prejavujú mimoriadne rýchle a cieľavedomé obranné reakcie.
Nedostatky: plachosť, zvýšená dráždivosť, miernosť.
Hrubé chyby: bojazlivosť, mimoriadna agresivnita, extrémna poddajnosť.
Pohlavné znaky: výrazné podľa pohlavia. Psy sú impozantnej veľkosti, svalnatejšie a kompaktnejšie ako sučky.
Nedostatky: mierne odchýlky od typu pohlavia.
Hrubé chyby: výrazné odchýlky od typu pohlavia, psy s výrazom sučky.
Osrstenie: tvrdá, hustá, priliehavá drsná srsť. Srsť dlhá 4 cm–10 cm, ktorá vyzerá ako polámaná pokrýva celé telo.
Ozdobná srsť na jednotlivých častiach tela je dobre vyvinutá. Na papuli tvorí na hornom pysku hrubé, kefovité fúzy a na spodnej
čeľusti bradu. Obočie je drsné a strapaté. Dlhšia srsť na krku a kohútiku tvorí hrivu. Predné končatiny sú po lakte,
zadné po stehná, chránené dlhou hustou srsťou. Podsada je priliehavá a hustá.
Nedostatky: odstávajúca, nie ako polámaná, vlnitá, mäkká srsť, dlhšia ako 10 cm,
slabé fúzy, brada a srsť na končatinách, kučeravá srsť.
Hrubé chyby: srsť dlhšia ako 15 cm, mäkká, odstávajúca alebo krátka priliehavá srsť,
chýbajúca ozdobná srsť na hlave a končatinách.
Farba: čierna alebo čierna so sivými chlpami.
Nedostatky: hnedý alebo sivý odtieň, malý biely znak na hrudi.
Hrubé chyby: celkovo hnedý alebo sivý, červenkasté škvrny, biele znaky na sánke, na hlave, na krku a končatinách.
Hlava: dlhá, primerane úzka v oblasti temena, so zaoblenými jarmovými oblúkmi.
Čelo je ploché, stop je zreteľný ale nie príliš výrazný. Chrbát nosa je rovnobežný s temenom.
Papuľa je mocná, mierne sa zužuje smerom k ňucháču, je trochu kratšia ako temeno.
Fúzy a brada dávajú papuli tupý a hranatý tvar. Pysky sú hrubé a mäsité.
Horné pysky tesne priliehajú k čeľusti, bez toho aby ovísali.
Nedostatky: ľahšia hlava, zaoblené čelo, málo zretelný alebo príliš výrazný stop, vystupujúce lícne kosti, ochabnuté pysky.
Hrubé chyby: hrubá, ťažká alebo ľahká hlava, okrúhla hlava, krátka, dohora zdvihnutá alebo špicatá papuľa.
Uši: vysoko nasadené, ovisnuté, trojuholníkové, predný okraj leží tesne popri lebke.
Nedostatky: nízko nasadené, dlhé alebo odstávajúce uši.
Hrubé chyby: vztýčené alebo polovztýčené uši.
Oči: malé, oválne, šikmo osadené, tmavé.
Nedostatky: veľké alebo nie celkom tmavé oči, viditeľné tretie viečka, ovisnuté viečka, biele škvrny na dúhonke.
Hrubé chyby: svetlé alebo rôznofarebné oči.
Chrup: silný, biely, tesne priliehajúce. Rezáky sú zoradené do jednej línie, zhryz nožnicový.
Nedostatky: nedostatočne vyvinuté, veku psa nezodpovedajúce, polámané zuby,
ktoré ale nie sú prekážkou správneho zhryzu, chýbanie jedného alebo dvoch P1, alebo jedného P1 a jedného P2,
mierny zubný kameň.
Hrubé chyby: veľmi malé alebo chýbajúce zuby, rezáky nezoradené v jednej línii,
akákoľvek odchýlka od pravidelného nožnicového zhryzu, chýbajúci rezák alebo očný zub,
chýbajúca jedna P3 alebo P4, alebo chýbajúci molár, silne poškodená sklovina.
Krk: dlhý, masívny, suchý, nesený v uhle 40° –45° k línii chrbta.
Nedostatky: krátky alebo príliš svalnatý krk, voľná koža, nízko nesený krk.
Hrudník: priestranný, hlboký, dobre klenutý, dosahuje po lakte alebo o niečo nižšie.
Nedostatky: málo objemný, nedosahujúci po lakte, mierne sploštené rebrá.
Hrubé chyby: súdkovitý, príliš široký, nedostatočne hlboký, príliš plochý alebo úzky hrudník.
Brucho: spodná línia plynule stúpa od spodného okraja hruníka.
Nedostatky: ovisnuté alebo prepadnuté brucho.
Kohútik: výrazne vystupuje nad líniu chrbta.
Nedostatky: plytký, málo vyvinutý kohútik.
Chrbát: rovný, široký, svalnatý.
Nedostatky: mäkký, úzky, nedostatočne svalnatý chrbát.
Hrubé chyby: poklesnutý alebo vyklenutý chrbát.
Bedrá: krátke, široké, svalnaté, mierne klenuté.
Nedostatky: dlhé alebo príliš krátke bedrá.
Hrubé chyby: prepadnuté úzke alebo príliš klenuté bedrá.
Kríže: široké, svalnaté, nepatrne klesajú k vysoko nasadenému chvostu.
Nedostatky: vodorovné alebo šikmé kríže, málo svalnaté.
Hrubé chyby: výrazne klesajúce alebo úzke kríže.
Chvost: vysoko nasadený, hrubý, kupírovaný (na 3–4 stavce).
Nedostatky: nízko nasadený, nie korektne kupírovaný chvost.
Hrubé chyby: nekupírovaný chvost.
Predné končatiny: pri pohľade spredu sú rovné a paralelné. Uhol lopatky a ramena je asi 110°.
Lakte sú umiestnené výrazne dozadu. Predlaktia sú rovné a mocné. Nadprstia sú krátke, rovno postavené.
Nedostatky: mierne strmé plecia, mierne vtočené alebo vytočené lakte, nadprstia mäkké, vtočené alebo vytočené.
Hrubé chyby: strmé plecia, výrazne vtočené alebo vytočené lakte, krivé predlaktia, vystupujúce alebo prešlapnuté nadprstia.
Zadné končatiny: pri pohľade zozadu sú končatiny rovné a paralelné, trochu širšie postavené ako predné.
Stehná sú dobre vyvinuté, svalnaté. Predkolenia sú dlhé, šikmo postavené. Päty sú dobre vykreslené a dobre vytvarované.
Podpätia sú mohutné, dlhé a stoja takmer zvislo.
Nedostatky: málo vyvinuté svalstvo, krátke predkolenia, vtočené alebo vytočené päty,
príliš málo alebo príliš silno vyvinuté, zajačie labky.
Hrubé chyby: vymenované nedostatky ale výraznejšie, prestavaný zadok, päty veľmi strmé alebo preuhlené.
Labky: veľké a silné, okrúhle, dobre vyplnené vankúšiky.
Nedostatky: podlhovasté labky.
Hrubé chyby: slabé alebo veľmi vytočené labky.
Pohyb: voľný, harmonický, ľahkonohý. Krátky klus alebo cval sú pre toto plemeno charakteristické.
V kluse sa končatiny pohybujú priamo vpred, predné labky sa trochu približujú k stredovej línii, chrbát a bedrá pružia.
Nedostatky:
– nie celkom priamy pohyb.
– nedostatočný záber predných alebo zadných končatín.
Hrubé chyby:
– viazaný alebo ťažkopádny pohyb.
– krabí pohyb
– silné hojdanie krížov.
– Mimochod.
Vylučujúce chyby:
– každá odchýlka od nožnicového zhryzu.
– škvrnitá srsť, biela na končatinách, červené škvrny, sivá farba
– chýbajúci rezák alebo očný zub
– chýbajúca P3, P4 alebo molár
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.