Lhasa Apso…
...podľa starodávnej legendy žila na Streche Sveta bielohlavá zvieracia bohyňa menom Sako.
Sako každý rok porodila dvoch potomkov, jedného okrídleného a jedného bez krídiel. Okrídlené mláďa si hladalo potravu samo, ale o neokrídlené sa starala bohyňa sama v spoločnom hniezde. Jedného dňa Sako vychovala výnimočne silného a statného neokrídleného potomka, ktorého sa rozhodla zniesť dole do doliny...
Takto sa podľa legendy dostali psiky Lhasa Apso do Tibetu.
Tibet je svetom mníchov a budhistických kláštorov a podľa legendy jeho ľud pochádza zo zväzku horskej čarodejnice a opice. Najrozšírenejšou vierou v Tibete je budhizmuz – lamaizmus. Je to výnimočný svet, kde démoni a čarodejníci spolu nažívajú a rozumejú si so zvieratami. Ľudia ich považujú za svätých a nedotknuteľných. Veľkého Buddhu (550-485 pnl.) sprevádzali záhadné malé zvieratá, ktoré svojou srsťou pripomínali levov.
Podľa legendy sprevádzali a ochraňovali “Osvieteného” na jeho cestách a keď mu hrozilo nebezpečenstvo, ihneď sa premenili na skutočných, veľkých a mocných levov.
Aj preto týchto malých ochráncov s obľubou chovali mnísi v kláštoroch. Mohli sa voľne pohybovať a všetci verili, že ak sa ich dotknú, prinesie im to šťastie.
Pre veriacich lamaistov môže znovuzrodenie – reinkarnácia nastať aj v podobe prevtelenia do akéhokoľvek zvieraťa. Mnísi verili, že do tela Lhasa vstúpi po smrti duša jeho pána a že svojmu majiteľovi počas života prináša šťastie, preto sa vlastne nedali ani kúpiť.
Lhasáčikov nazývali aj “Apso Seng Kye” – štekajúci leví psíček, alebo “Seng Tru” – levie mláďa. Dalai Lama ich choval taktiež a považovalo sa za obrovskú poctu, keď niekto od neho dostal šteniatko do daru… Aj dnes sa o Lhasákoch hovorí ako o darcoch šťastia.
Platný štandard plemena podľa FCI: č. 227
Pôvod: Tibet
Patronát: Veľká Británia
Klasifikácia F.C.I.: Skupina 9 - Spoločenské psy,
sekcia 5 : Tibetské plemená.
Celkový vzhľad: Súmerný, pevný, bohato osrstený.
Charakteristika: Veselý, sebavedomý.
Temperament: Čulý, ostražitý, zdržanlivý voči cudzím ľuďom.
Hlava a lebka: Hlava je bohato osrstená, srsť prepadá cez oči, dobré fúzy a brada. Lebka je mierne úzka, za očami sa zvažuje, nie je úplne plochá, ale ani guľatá, či v tvare jablka. Tvár je rovná, zo stredne vyznačeným stopom. Nos je čierny. Nosová partia je cca 4 cm (11 / 2") dlhá, nie však kvadratická, dĺžka nosa po stop je zhruba jednou tretinou z celkovej dĺžky hlavy.
Oči: Tmavé, stredne veľké, nasadené vpredu, oválne, ani veľké a plné, ani malé a vpadnuté. Hore a dole nesmie byť viditeľné bielko.
Uši: Zavesené, bohaté osrstené.
Papuľa: Horné rezáky sa tesne dotýkajú zadnej strany dolných rezákov, tzn. obrátený nožnicový skus (tesný predkus). Rezáky majú byť v širokej a čo možno najrovnejšej línii. Žiadúca je plnochruposť.
Krk: Silný a dobre klenutý.
Predné nohy: Lopatky nasadené dosť vzadu. Predné nohy rovné, bohato osrstené.
Telo:Dĺžka od ramenného kĺbu po bedrový je väčšia ako kohútiková výška. Rebrá dobre klenuté. Rovný chrbát. Silné bedrá. Súmerný a kompaktný.
Zadné nohy: Dobre vyvinuté s dobrými svalmi. Dobre zauhlené. Bohato osrstené.
Labky: Guľaté, mačacie s pevnými vankúšikmi. Dobre osrstené.
Pohyb: Uvoľnený a bezstarostný.
Chvost: Vysoko nasadený, vysoko nesený cez chrbát, nie však vo forme háku. Často máva na konci uzlík. Je bohato osrstený.
Srsť: Iba mierna podsada. Krycia srsť dlhá, hustá, rovná, hrubá, ani vlnitá ani hodvábna.
Farby: Zlatá, piesková, medová, tmavo šedá, bridlicová, dymová, particolor, čierna, biela, hnedá. Všetky farby sú rovnako hodnotené.
Veľkosť: Ideálna výška 25,4 cm (10") v kohútiku pre psy, sučky o niečo menšie.
Vady: Akýkoľvek odklon od vyššie uvedených bodov je považovaný za vadu a dôležitosť, s ktorou je táto vada posudzovaná, by mala byť v priamej závislosti na stupni tejto vady.
Poznámka: Psy musia mať dva normálne semenníky, úplne zostúpené v miešku.
Poznámka: psy musia mať dve normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.